Ale počkať! Kedy som si ja naposledy sadla konkrétne do kresla u kaderníčky, kozmetičky alebo na nákupoch? A nebola len ten, čo sa pozerá?

U kaderníčky som bola asi pred rokom a pri ďalšej návšteve sa budem len modliť, aby sa ma nespýtala: „Kedy boli tieto vlasy naposledy strihané?“ 

V hlave si poviem: „Toto fakt nechcete vedieť.“

V skutočnosti poviem: „Nebolo to tak dávno.“

A potom sa divíme, že ľudia klamú aj u lekárov. Ani kaderníčke niekedy nemáme odvahu povedať, že sme si nenašli ani pol hodiny, aby sme prišli zrelaxovať do jej kresla. 

Kozmetičku mlčky preskočím, lebo už len moje obočie nasvedčuje tomu, že čo-to zvládnem aj doma. 

No a nákupy? Už sa dva týždne snažím dokopať, aby som si išla kúpiť novú bundu, pretože už nie je úplne jasné, akej farby bola pôvodne. Vždy si poviem: „Keď príde ďalšia výplata.“ Lenže tú výplatu už stihli predbehnúť prízemné mrazy. Ešte že zimných búnd mám dosť, tak vlastne nevydrží to o rok?

Keď si to celé takto prečítame, znie to dosť absurdne. Verím, že až takto „prehrotené“ situácie nezažívate, ale ruku na srdce – neuprednostňujete šťastie druhých niekedy viac ako svoje vlastné? Ale až tak, že je to nezdravé?

A potom všetko len posúvate. 

Kamoška sa pýta: „Kedy začneš s tým cvičením? Vyskúšala si už tie najnovšie recepty od Schudni s DaVe? Sú dosť dobré,“

Ja odpovedám: „Ale vieš čo, najprv pojdem so synom kúpiť nohavice, potom zoberiem muža na nákupy a s dcérou 'povymetáme' všetky salóny v okolí. Dcéra bude sedieť v kresle a ja si budem pozerať desaťročné časopisy, nech o rok môžem kaderníčke ukázať strih, aký chcem. Ak syn už nebude potrebovať ďalšie nové nohavice.“

Alebo by to mohlo vyzerať takto

Ja odpovedám kamoške: „Vieš čo, idem sa pozrieť na stránku Schudni s DaVe už dnes a vyskúšam aj pár receptov. Rovno pošlem zoznam manželovi, ktorý je v obchode. V nakupovaní sa už po novom striedame a radšej si romantickú chvíľu doprajeme v sobotu, keď ideme na spoločnú prechádzku alebo navštívime wellness. 

Mám chvíľu pre seba, lebo som sa už zmierila s tým, že chodiť nakupovať oblečenie so synom je strata času, móde mladých už asi nikdy neporozumiem. S dcérou však chodím v niektoré nedele na také dámske skrášľovacie jazdy. Raz ideme s dcérou ku kaderníčke, zafarbí najprv mňa, medzi tým ostrihá dcéru. Kozmetička, zatiaľ čo si dcéra naparuje vyrážky, mne vytrhá obočko. Úplný time management.“

Pointa príbehu

Nič neodkladajme, čas sa vždy dá nájsť. Pre našu psychickú pohodu je dôležité mať občas čas aj pre seba. Zájsť ku kaderníčke, na nákupy, ísť sa prejsť do lesa. Určite neodkladajme ani návštevy u lekárov, aby sa nám to po čase nevypomstilo. Zdravie si treba chrániť. Prispieva k tomu aj vyvážená strava a aj naše pravidelné tréningy. Tu je jeden, ktorý nemusíte odkladať. Stačí si len spraviť trochu miesta a začať.

Foto: Pexels/Lisa Fotios